Staroveké umenie     

 Súčasť starovekej kultúry, dlhá epocha vo vývoji umenia, ktorá nasledovala po pravekom umení a predchádzala stredovekému umeniu a ktorá je spätá so vznikom a rozvojom najstarších otrokárskych spoločností. Tieto civilizácie boli miestne neraz tak vzdialené, že sa ich kultúry vyvíjali nezávisle od seba. Teritoriálne časovo blízke civlizácie sa naopak ovplyvňovali, alebo dokonca vytvárali spoločné kultúrne oblasti napriklad antická kultúra.     

Egyptské umenie:    

Architektúra     

Pôvodní obyvatelia Egypta žili v malých nezávislých kmeňoch. Postupne malé provincie pohltili dve najväčšie kniežatstvá Horný a Dolný Egypt. Prvé symbolizuje vysoká biela tiara, alebo koruna králov Trstiny, druhé červená koruna kráľov Včely. Menej prvý faraón zjednotil oba štáty a dal si na hlavu dvojitú korunu- založil prvú dynastiu. Prvé dve dynastie predstavujú archaické obdobie.

Pyramídy: kráľovské hrobky tvaru štvorbokého ihlana, spočiatku stupňovité, neskôr s hladkými stenami. V Gíze sa nachádzajú najväčšie a najznámejšie pyramídy, ako napríklad Chufewova, Raachefova, Menkaureova. Pyramídy sú iba v Dolnom Egypte, v okolí dávnej metropoly. Majú vetracie prieduchy, veľké schodisko, faraónovu pohrebnú komoru, vedľajšiu, alebo královninu komoru, nepravú pohrebnú komoru a vchod.

Mastaby: lavica (mali tvar pohovky), bola to murovaná hrobka vysokých hodnostárov z tehál, alebo z kameňa v tvare pozdĺžne zrezaného ihlana, bola hrobom typu pohrebnej komory prístupnej jediným vchodom. Mala ešte ďaľší podzemný priestor so zamaskovaným vchodom a šachtu na spustenie múmie. V komorách mastáb sú reliéfy, s výjavmi zo života zosnulého, ktoré výstižne zachytávajú podobu ludského tela. Rodinný život, práca a zábava.

Chrámy: sídla božstva, kultové stavby. Cesta k nim bola na stranách zastavaná sfingami a ukončená obeliskami. Za nimi boli kolosy- obrovské sochy panovníkov a zakladatelov chrámu.  

Sochárstvo:                                                                                             Sochári vytvárali sochy vládcov v nadživotnej velkosti z najtvrdšieho materálu v strnulom postoji. Najčastejšie sochy:

Sfingy: ležiace telo leva s ludskou hlavou, v Gíze je obrovská sfinga dlhá 70 m, vysoká 20 m, vytesaná z vápencového vršku.

Kolos: socha sediacich kráľov v nadživotnej velkosti (20 m vysoké), každá vytesaná z jediného bloku žuly, privezenej zo 600 km.

Drobné plastiky: služobníci pri práci- veľmi oblúbené, vkladali sa pánovi do hrobu.

Reliéfy: oblúbené hlavne v období Strednej ríše, umiestnené v predsieni hrobiek, nahradzovali sochy prvej dynastie, zosnulý je na nich zobrazený posediačky, ako sám alebo v spoločnosti manželky a detí prijíma obetné dary.

MALIARSTVO

 Sústredilo sa na výzdobu stien chrámov, hrobiek a nábytku. Maľby sú plošné, bez perspektívy, postavy kreslené zboku- z profilu a hlava a končatiny- spredu (enface), oko a ramená (kánon). Maľba a kresba sú predovšetkým písmom- ornamentálnym,ktoré netvorí umenie pre umenie. Farba bola v Egypte prostriedkom na vyjadrenie poznatkov a nie vzhľadu. Symbolika farieb: zelená- mladosť, čierna- egyptská pôda- život, biela-svetlo, jasná- zlato-telá bohov, farba večnosti, bledožltá- ženské telo, hnedočervená- mužské telo, tyrkysová-zrodenie, hrdzavá- púšť- neplodnosť. Farba bola šatom architektúry. Podklady malieb bývali veľmi často kameň, drevo a mazanina- vždy pokryté vrstvou štuky z bieleho vápna. Kreba bola nanesená červenou farbou, niekedy opravená štetcom čiernou. Štetec zhotovovali z trstiny,ktorá bola na jednom konci rozžuvaná. Obytné domy mali farebné stĺpy. Závesný obraz nepoznali. Pamiatky: Stará ríša- Vlys s husami. Je to majstrovké zobazenie husi. Ludské telo v tomto období zobrazovali strnulo, meravo, bez výrazu v tvári. Nová škola- el-amarnská maľba: Achnatonove dcéry- symbolika tvarov, detaily tela, jemná zmyselnosť, živé gesto. Maliar bol originálny. Je to prvá známa maľba vedená v jednom tóne (červená).