Staroruské umenie

Posledným presláveným strediskom byzantského umenia bolo Rusko. Pred rokom 1000 kyjevské knieža sv. Vladimír prijal kresťanstvo. Cisári gréckej ríše ho požiadali, aby im poslal na pomoc žoldnierske vojsko, Vladimír za to žiadal ruku byzantskej kňažnej, cisári slúbili vydať svoju sestru Annu za Vladimíra, ak sa stane kresťanom. Dal sa pokrstiť aj všetok svoj lud. Anna vstúpila do mesta so sprievodom kňazov a misionárov, ktorí začali christianizovať ruský ľud. Preto je ruská cirkev dodnes ortodoxná a aj zvyky, abeceda a umenie sú byzantského pôvodu. Prvý chrám bol postavený v Kyjeve a zasvätaný sv. Sofii. Postavili ho umelci povolaní z Byzancie. Sakrálna architektúra bola velmi blízka ludovým stavbám z dreva.

Chrám Vasilija Blaženého: postavili Barma a Posnik v rokoch 1555- 1560. Skladá sa z deviatich chrámov. Dal ho postaviť cár Ivan IV. Hrozný. Na počesť ruských vojsk, na pamiatku všetkých padlých a na počesť pravoslávneho sviatku Pokrovu (ochrancu) Panny Márie začala v Moskve v roku 1555 stavba chrámu.

Chrám postavili na mieste kostola Svätej Trojice, jeho autormi podľa kroniky boli Postnik a Barma (predpokladá sa, že ide o toho istého človeka). Mali postaviť chrám skladajúci sa z 8 kostolov, z ktorých každý mal byť zasvätený tým svätým, ktorých sviatky pripadali na rovnaký deň ako najkrvavejšie bitky s Kazanským chanátom. Tak sa objavil názov chrámu, pretože dobytie Kazane pripadalo na veľký pravoslávny sviatok Pokrova. Jemu bol aj zasvätený hlavný ústredný kostol, no podľa zámeru staviteľov chrám dostal ešte deviaty kostol, pravdepodobne preto, aby nenarušoval súmernosť stavby. Existuje tiež povesť, podľa ktorej, keď Ivan Hrozný uvidel postavený kostol, prikázal staviteľa oslepiť, aby nikde inde na svete nemohli postaviť tak krásny chrám. Dodnes úprava  a výzdoba chrámu vyvoláva obdiv, pretože fantázia starovekých staviteľov je nesmierne bohatá.

Až do doby výstavby zvonice Ivana Veľkého bol chrám najvyššou budovou v Moskve. V roku 1588 k nemu pristavali malý kostol Svätého Vasilija, pomenovaný podľa svätca Vasiľa, ktorý bol pochovaný neďaleko. Tak chrám dostal svoj druhý neoficiálny názov – chrám Vasilija Blaženého. V roku 1929 sa Pokrovský chrám stal pobočkou Štátneho historického múzea.

Bolo to umenie takmer bez sochárskych prejavov, najviac sa pestovala hudba a maliarstvo.

Maľba:                                                                                                                                                                                                          

K novému rozkvetu maliarstva prispela nádhera ikonostasu- steny pokrytej ikonami, ktorá oddeluje svätynu od chrámovej lode. Čoskoro vznikali školy, význam moskovskej školy vzrátol osobnosťou Andreja Rubľova, ten vynikal citlivým pochopením symboliky a jemným kultivovaným podaním. Jeho vrcholným dielom je slávna ikona so sv. trojicou.